II. Príchod Ducha Svätého - 1Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. 2Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. 3I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. 4Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.

5V Jeruzaleme boli Židia, nábožní Ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. 6Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. 7I stŕpli a udivení vraveli: "Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? 9My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, 10Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, 11Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch." 12Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: "Čo to má znamenať?" 13Ale iní s úsmeškom hovorili: "Sú plní mladého vína."

Prvá Petrova reč zástupom - 14Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: "Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. l5 Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno. 16Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:

17„V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny. 18Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať. 19Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu 20slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny. 21A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený."

22Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. 23A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. 24Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci 25Veď Dávid o ňom hovorí:

"Pána mám vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. 26Preto sa raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. 27Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. 28Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou."

29Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; 31videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie:

32Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. 33Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete 34Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí:

"Pán povedal môjmu Pánovi: Seď o mojej pravici, 35kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."

36Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom."

Prvé konverzie - 37Keď to počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: "Čo máme robiť bratia?" 38Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. 39Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh." 40A ešte mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: "Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!" 41Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší.

Prvé kresťanské spoločenstvo - 42Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. 43Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. 45Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. 46Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. 47Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byt' spasení.