Spätná väzba: Víkend pre mužov 2017

UPC

VÍKEND PRE MUŽOV. Zubák, okr. Púchov, október 2017 „Buď silný a udatný, neboj sa a neľakaj sa!? Veď Pán, tvoj Boh, je s tebou pri všetkom, čo podnikneš!“ Jozue 1,9

Na mužskej víkendovke v obci Zubák sme sa ako tím UPC Trenčín zúčastnili veľmi zaujímavého programu v pastoračnom centre na miestnej fare. Program začal po príchode bohatým občerstvením. Večer sme začali slávením sv. omše. V kázni sa nám 20 mužom prihovoril o. Juraj. Témou kázne bola Mužskosť vs. Mužnosť, čo znamená byť mužom? Prvý piatok v mesiaci sme si uctili Krížovou cestou, ktorú sme absolvovali v lese pri horení fakieľ. Ticho Getsemanskej záhrady sme strávili nad premýšľaním a zároveň hodnotením našich životov v kontraste s Ježišovým životom a pohľadom na seba poslednými vecami.

Sobotňajší program sa začal raňajkami a workshopom na tému: Slovo chlapa.Aby sme pokračovali v zmysle princípu Modli sa a pracuj, zapojili sme sa do manuálnej činnosti na fare pod vedením miestneho pána farára. Po práci nás čakal vytúžený guláš, ktorý pripravili animátori.
Paintball je strategická hra, pri ktorej si mohli muži otestovať svoje bojové schopnosti a zručnosti. Hra prebiehala v areáli neďaleko Ilavy. Večerná omša sa konala na nádvorí Lednického hradu. O. Juraj nás v kázni vtiahol do problematiky mužského strachu. Večer sme zavŕšili adoráciou a piesňami, ktoré nám spievali bratia zo Prievidze. Po adorácii sme pokračovali v prehlbovaní vzťahov v osobných rozhovoroch.

Podobne ako v sobotu, aj v nedeľu sme začali rozcvičkou a rannou modlitbou breviára.
Nedeľa sa niesla v znamení našich očakávaní a predstáv, ktoré by sme radi chceli zakomponovať do našich každodenných životov.
Zbrojenie – príprava do boja – to je názov témy, ktorou sme sa zaoberali počas programu a hľadali sme nasledovania vhodné vzory. Jeden sme našli v podobe Titusa Zemana. V krátkom videu sme si pripomenuli jeho unikátny život, mužskú nebojácnosť a obety.
Celý program sme ukončili chutným slávnostným obedom.

Som veľmi rád, že som mohol byť na úžasnej víkendovke spolu s tými správnymi chlapmi a mohol som prežiť ten pravý a nefalšovaný čas s mužmi s veľkým M.

Jaroslav

Na víkendovku som išiel aby som sa posunul ďalej v mužskosti, zistil, spoznal, poučil sa, aby som sa v tom smere posunul ďalej. Na podobnej mužskej víkendovke som ešte doteraz nebol, takže to bola pre mňa nová skúsenosť. Čo som pochopil? Ako to na mňa vplývalo? Celkový dojem? Podľa mňa, táto víkendovka, čo sa týka organizácie, bola asi najlepšia zo všetkých akcií, na ktorých som zatiaľ bol. Stále bolo čo robiť, človek sa nenudil, bežalo to rýchlo.

Piatková omša, resp. kázeň o. Juraja bola veľmi silná. Bolo vidno, že fakt tomu obetoval veľmi veľa času a príprav a stálo to za to!! Možno myšlienky, ktoré mi utkveli v pamäti: „Život muža je boj, v budúcnosti to bude stále žena, dieťa a nejaký Herodes v pätách“. „Muža robí jeho charakter“. A naozaj, človek sa do 35 vyvíja pracuje na sebe, posúva sa. Uvedomil som si, že to je tak, a že práca na sebe je veľmi náročná, a vyžaduje veľa odvahy a trpezlivosti. Možno preto tak málo mužov nepracuje na sebe a volí radšej tu druhú variantu, utekajú sami pred sebou, a ako si spomínal, ono ich to dobehne v dospelosti v 40-50tich rokoch, a potom je to oveľa ťažšie niečo meniť ako teraz v mladom veku. Preto som si možno uvedomil, že to, čo prežívam teraz v tomto mojom období, je veľmi dobre, lebo pracujem na sebe a je to veľa krát cez bolesť a utrpenie, ale to ovocie bude stáť za to. A tak by som to možno prirovnal k poľu: poorieš, posadíš, polievaš, atd. je to namáhavé, no výsledky vidíš až za pár rokov, ale tie výsledky stoja za to. Takže ma to povzbudilo ako muža, že je to strašne dôležité obdobie, a muž sa neposúva ďalej cez dobré obdobia, ale práve cez to ťažké, náročné, vtedy sa muž stáva pomaly mužom. Som veľmi rád, že pracujem na sebe 🙂

Ďalej mi utkvelo v pamäti, ako zistiť alebo resp. ako sa prejavuje pravý muž. Pravý muž pozdvihuje a to bolo veľmi silné pre mňa toto poznať, lebo je to tak. Aj o. Juraj je toho príkladom, a to aj v mojom prípade, aj u iných. Má vo mňa dôveru, dáva nám ju, verí nám. A tak sa vo mne otvorila túžba, že ja tiež chcem byť chlap, ktorý pozdvihuje iných, nie ich rieši, ohovára atd. ale práve naopak, pozdvihuje ich a tak dáva priestor tomu, aby rástli.

Ďalej sa mi páčila výzva, aby sa nikto na nič nehral. Chlapi boli otvorení, nedávali si servítok pred ústa a bolo to super.
Podľa mňa to bola veľmi dobrá víkendovka a je to veľmi dôležité, aby chlapi pracovali na sebe, aby sme boli raz fakt dobrými manželmi a otcami. Aj tie aktivity, práca, paintball, podľa mňa to bolo veľmi kvalitne spravené. Aj jedlo bolo úžasné, vidno, že sme tam mali kuchára.

Možno čo mi tam chýbalo je také globálnejšie zdieľanie na konci. Viem, že už na to nebol čas. Cestou späť sme boli všetci unavení, to som si tiež myslel, že sa nejako pozdieľame, ale nevyšlo 🙂

Čo si z toho odnášam, na čom chcem pracovať:
– Chcem pracovať na tom, ako byť správny chlap, táto víkendovka mi ukázala cestu, po ktorej sa oplatí isť, čo zmeniť, v čom zabrať atď.
– Zistil som, že investícia do seba samého stojí za to, možno teraz to nevidím ale v budúcnosti to bude stáť za to.
– Spoznal som, že v tom boji s čistotou nie som sám, že to je problém mnohých a že je úžasné počuť také povzbudivé slová ako od Michala.
– Možno začať meniť veci v maličkostiach, nie veľké veci ale drobnosti typu (ozvať sa v spoločnosti, povedať svoj názor atd. možno drobnosti v očiach iných, ale pre mňa sú to veľké veci)
– Byť trpezlivý sám zo sebou, a pracovať na sebe.
– Zmyslom života by malo byť sebadarovanie, bez toho stráca život zmysel.
– Ďalej som si uvedomil že som strašne vďačný za nášho UPC kňaza, že nás vedie ako chlapov a že má s nami trpezlivosť.
– Uvedomil som si, že fakt chcem žiť tú autentickosť, spoznať svoje dary a pracovať s nimi, nehľadieť na dary druhého, ale pracovať so svojimi. Prestať sa porovnávať.
– Chcem byť dobrý manžel a muž pre svoju ženu.

Možno toto tak zanechala vo mne táto víkendovka. Chcem sa Ti poďakovať o. Juraj, za Tvoje slovo, prednášky. Mal si to veľmi dobre pripravené. Verím že takéto víkendy budú častejšie lebo nám chlapom sa treba stretávať a učiť sa jeden od druhého ako žiť v tomto svete, a pri tom žiť vieru.

Daniel

Bol som prvý krát na víkendovke, ktorá bola iba pre mužov. Veľmi sa mi tam páčilo, zažil som veľmi dobý čas v dobrom kolektíve mužov, ktorí mali približne rovnaké problémy, nedostatky, slabosti ako ja a snažili sa načerpať skúsenosti, vypočuť si názory iných kresťanských mužov a možno ich aj tak pri omšiach, adorácii a krížovej ceste odovzdať do Božích rúk. Veľmi sa mi páčila aj otvorenosť mužov pri zdieľaniach v skupinkách a aj pri rozhovoroch a svedectvách, kde sa nikto nebál hovoriť pred ostatnými o svojich problémoch. Páčil sa mi aj hlavný hosť na víkendovke náš kaplán Juraj, ktorý si pripravil naozaj kvalitné témy o ktorých by sa asi normálne v kostole hovoriť nedalo a slúžil nám aj pekné sv. omše. Veľmi sa mi páčil aj program víkendovky – rozmýšľanie osamote v lese, krížová cesta v lese, ranné rozcvičky (aj keď boli dosť ťažké :D), paintball, pri ktorom som si aj viacej uvedomil aké ťažké to majú vojaci, ďalej pomáhanie miestnemu pánovi farárovi a aj adorácia, omše a rozhovory.
Myslím, že som sa tam aj dosť posunul a uvedomil nejaké veci. Napríklad som niekedy mal problém s tým, že som sa podceňoval, vravel som si že som nanič, keď mi nič nešlo a nedarilo sa mi. Tam som si tak uvedomil, že moja hodnota nie je v mojich známkach a ani v dievčatách, ktorým sa páčim a ani vo vyhratých zápasoch, ale že Boh ma stvoril veľmi dobre a v srdci mám Krista. Tam je moja hodnota, ktorá musí byť dosť veľká, keď sám Ježiš sa rozhodol za mňa zomrieť.

Janči