Spätná väzba: Človek pre človeka 2017

UPC

UPC-čkari v úlohe animátorov detského letného tábora n. o. Človek pre človeka, Prešov, pre znevýhodnené deti zo severovýchodu Slovenska.

Na tábore bolo úplne úžasne. Najprv som sa dosť bála, mala som strach, či budem dobrou animátorkou. Prvé dni boli pre mňa náročné, ale postupne, ako sme sa spoznávali a začali si viac dôverovať, začali decká hovoriť aj o svojich ťažkostiach. A úplne najlepšie bolo pozerať sa na ich šťastné tváričky. Aj keď som už niekedy nevládala a najradšej by som zostala v posteli, keď som videla úsmev od ucha k uchu a iskričky v očiach, povedala som si, že to má zmysel, a že deti sú šťastné, že tam sme spolu s nimi a pre nich. Som naozaj veľmi rada, že som tam mohla byť a sebou prispieť k radosti detí. Tento čas strávený s deckami formoval aj mňa, moju osobnosť. Veľmi mi to pomohlo. Ďakujem veľmi pekne za všetko.

Janku U.

Tábor človek pre človeka je vždy úžasným zážitkom. Keďže som sa ho zúčastnil už tretí rok, tak som sa na tábore cítil, akoby som prišiel domov. Deti na tábore vytvorili výbornú atmosféru a aj napriek tomu, že to nemali v živote ľahké, dokázali obohatiť aj mňa. Na tábore bolo mnoho dospievajúcich mladých ľudí, ktorí boli vždy ochotní pomôcť a to nie len pri príprave aktivít, ale aj keď sa bolo treba starať o mladšie deti. Bolo na nich vidieť veľký zmysel pre zodpovednosť, starostlivosť a obetavosť. Avšak na niektorých deťoch bolo vidieť, že to v živote nemali ľahké. Ja som mal napríklad v skupinke dvoch chlapcov, ktorí neustále niekde zabiehali a stále si vyžadovali našu pozornosť. Preto bolo treba pri nich uplatňovať úplne osobitý prístup a neustále mať „oči na stopkách“. Ale myslím si, že aj to bola pre mňa dobrá skúsenosť, pretože chlapci si ku mne vytvorili vzťah a postupne som zistil čo na ktorého platí, a tak ku koncu tábora som s nimi celkom dobre vychádzal. Mňa osobne sa asi najviac dotklo to, ako sa niektoré deti vedeli úprimne a otvorene modliť. Na tábore sme totiž celý čas mali k dispozícii meditačnú kaplnku a sám som bol veľmi prekvapený, koľko detí tam chodilo. Celkovo sa mi na tábore páčilo a bola to pre mňa veľmi obohacujúca skúsenosť.

Martin S.

Keď mi Rózka volala, či chcem ísť, bola som strašne šťastná, že si konečne môžem skúsiť byť animátorkou. No keď mi potom povedala o aké deti ide, nebola som si istá, či som schopná to zvládnuť. Keď som sa radila s kamarátkami, povedali mi, že oni by to nezvládli, no ja som si povedala, že ja to nejako zvládnem. Som veľmi rada a vďačná za príležitosť ktorú som dostala. Aj svojmu rozhodnutiu. Zážitky, ktoré som si odniesla z tábora, sú nezabudnuteľné. Decká boli super. Aj cez ich rany bolo vidieť, ako si užívajú každú chvíľku, ktorú sme spolu prežívali. No tábor zmenil aj mňa: môžem povedať, že tábor ma priviedol k viere. Nieže by som pred táborom neverila, moja viera sa však prehĺbila. Keď som prišla z tábora, veľa mojich blízkych si všimlo, že som sa zmenila. A je to tak. Veľa vecí som si vďaka deckám uvedomila. Úplne sa zmenil môj pohľad na mojich rodičov, súrodencov i priateľov; ďakujem za možnosť zmeniť sa a posunúť svoju vieru. Patrí vám veľká vďaka.

Zuzka V.

Tábor hodnotím veľmi kladne. Mladí boli úžasní. Veľmi sa zabávali. Dúfam, že sme ich troška odtrhli od ich každodenných trápení, ktoré prežívajú doma. Čo ma najviac potešilo a ešte stále teší je to, že som mal možnosť pomodliť sa s jedným chalanom z mojej skupinky a popri modlitbe sme sa spolu porozprávali o svojich trápeniach, ktoré nám každodenný život pripravil. Ďalej ma veľmi teší to, ako sa mi zdôveril: bol sa pomodliť v kaplnke aj sám a poriadne sa tam vyplakal a odovzdal Bohu všetky svoje trápenia. Mám z toho obrovskú radosť. Čo mi tento tábor dal je najmä to, že keď budem rodič, viem, že mám byť poriadny a všetku lásku dávať svojim deťom a nikdy ich nezarmútiť.

Filip R.

Možnosť ísť opäť po roku na tábor ma veľmi potešila. Služba pre deti z problémových rodín, ktoré nezažili skutočné detstvo bola pre mňa živým a radostným evanjeliom. Bola to krásna možnosť pomôcť, rozosmiať, uzdraviť no zároveň si aj uvedomiť, ako veľa som dostal a dostávam. Množstvo vynaloženej práce a úsilia sa mnohonásobne vykompenzovalo detským úsmevom či vyjadrením vďaky od teenagera. Prešiel som si však aj odmietaním a budovaním dôvery, čo bolo ešte ťažšie no o to vzácnejšie. Myslím, že každý, kto niečo takéto prežije bude súhlasiť s tým, že tento tábor mi dal omnoho viac ako som doň vložil ja.

Ondrej M.

Pre mňa bol tábor veľkým požehnaním. Pán Boh prekvapoval príležitosťami a skutkami, ktoré robil skrze nás 🙂 Na začiatku pri zadeľovaní skupiniek som sa trochu zľakla, pretože s deťmi vo veku 11-13 rokov som nemala žiadne skúsenosti, ale strach ma prešiel hneď ako som sa dozvedela, že mám spolu animátora Filipa. Povedali sme si, že to dáme .. 🙂 počas tábora sme viac spoznávali deti cez hry, výlety a zdieľania v skupinke 🙂 Mojim najkrajším zážitkom boli náhodné objatia od detí, keď som išla len tak po chodbe. Boli to chvíle, keď som sa ponáhľala, mala plnú hlavu vecí, čo bolo treba stihnúť a práve vedy som dostala energiu a nasadenie do ďalších aktivít 🙂 Veľmi ma potešila radosť detí počas cesty vlakmi, pretože ja beriem vlaky ako prirodzenú súčasť života a niektorí vlakom cestovali prvý krát. Cestu si užívali a ešte večer pred spaním mi hovorili, že to bol ich najkrajší zážitok… ☺ ako animátori sme sa vedeli navzájom podržať, pomôcť si a to veľmi uľahčilo našu službu… Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa zaslúžili o tábor, predovšetkým tete Terke, otcovi Jurajovi a za pomoc Pánu Bohu 🙂 bola to skvelá príležitosť na načerpanie nových skúseností a konanie dobra…

Mima T.

Mal som možnosť byt súčasťou tohtoročného tábora, ktorý sa konal na východe Slovenska. Určité veci som si uvedomil až po niekoľkých týždňoch od jeho skončenia. Začal by som mojou rodinou, mojimi blízkymi, ktorých mam naokolo a ktorých beriem ako samozrejmosť. Až keď som videl aké následky má na dieťa nekompletná rodina, poďakoval som sa Pánu Bohu, aké mám šťastie. Veľmi ma ďalej tešila vďačnosť detí, ich šťastné oči plné radosti. Tieto pocity vo mne zostali doteraz a veľmi rád spomínam, ako som naplno využil čas strávený v tábore.

Jakub J.

Tento tábor bol výnimočný. Prvý krát v mojom živote som pracoval s malými deťmi. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť. S malým dieťaťom sa pracuje úplne inak ako s dospievajúcim človekom. Na začiatku bolo dosť ťažké získať si ich pozornosť, dosiahnuť, aby ma počúvali a nie im ešte vysvetľovať základy viery. Postupne, ako som ich spoznával som začínal chápať, že dieťa sa správa prudko reaktívne na to, čo žije. Dospievajúci človek veľa vecí drží v sebe a je veľmi ťažké dosiahnuť, aby sa otvoril, no u detí to bolo inak. Už po prvom dni som ako tak vedel, čo je bolesťou pre tieto deti. Ani jedno nezakrývalo to, čo mu chýbalo. Kto mal doma málo papať tak chcel stále jesť. Často krát sa pýtal, kedy budeme zasa papať. Dieťa, ktoré doma asi nemalo uznanie a nestarali sa oň, si stále vyžadovalo pozornosť, stále som sa mu musel venovať. Bolo pekne vidieť čo tie deti žijú, v čom majú deficit. Nehrali hry. Ešte to nevedeli a neuvedomovali si to natoľko, aby sa to snažili zakrývať. Toto ma zaujalo, že oproti teenagerom v mojom veku nič nehrali, boli tak ľahko čitateľné a dali mi najavo, čo ich trápi. Úplne sa mi k nášmu táboru hodí veta ,,Ubezpečujem vás, že iba s pokornou mysľou dieťaťa ta môžete vstúpiť a niečo znamenať.“ (Mt 18,4). Tie deti aj keď niečo robili zle tak viem, že to zle nemysleli a po chvíli sa vrátili späť a opäť mali úsmev na tvári. Podobne, aj keď som ja niečo urobil zle, tak odpustenie prišlo o chvíľu a s úsmevom. Rozprával som sa s nimi aj o Bohu aj keď to bolo dosť ťažké. Jeden z chlapcov mi hovoril, že Ježiš ho má veľmi rád a že mu odpúšťa keď urobí niečo zlé. Bolo mi posilnením vidieť, ako tak malé dieťa chápe resp. dôveruje Božej láske a milosrdenstvu. Myslím, že na konci tábora to bolo super, že som už vedel ako asi sa môžem ku nim správať bez toho, aby som im ublížil. Nepotreboval som slová na to, aby som zistil, čo ich trápi. Stačilo ich jednoducho vnímať a oni mi to sami dali najavo. Bolo pre mňa veľmi cenné získať túto skúsenosť… Hľadať si cestu aj k malým deťom a pracovať s nimi. Boli pre mňa inšpiráciou k tej úprimnosti, ktorú mi ukázali.

Adam M.

Bola som jedna z desiatich animátorov. Našim poslaním bolo slúžiť druhým, vypočuť, utešiť, zdieľať, mať rád, zabudnúť na seba… Pri odchode na tábor som mame povedala: ako môzem ísť sprostredkovať Lásku deťom JA, ak JU sama v sebe nemám? Musím povedať, že byť kresťanom „vonku“ je pre mňa jednoduchšie, ako kresťanom doma. Zvieral ma pocit, že sa idem na niečo hrať. Bol to pre mňa veľmi dynamický. Popri všetkých povinnostiach na tábore som cítila okolo seba Dobro. Cez decká som odhalila aj svoje zranenia. Boh sa ku mne prihováral cez ich trápenia, ktoré mi boli blízke, cez veľké srdcia animátorov, cez múdre slová otca Juraja a cez láskavé a zrelé ženy – tetu Terku a Martu. Tento tábor bol pre mňa dôkazom, že zmeniť a uzdraviť človeka môže jedine ON. Dôkazom Dobra na zemi, ale aj zla. Bol to čas stať sa zrelším človekom. Čas uvedomiť si, že bolesť a trápenie nepominú. Ale existuje nádej: je tu vždy Boh, ktorý miluje a uzdravuje.

Rozália M.

Tábor by som zhodnotila, že dopadol veľmi, ale veľmi dobre. Aj keď som tam odchádzala nevyspaná, cítila som v sebe, že keď prídem medzi deti, všetko sa zmení. A aj to tak bolo… Veľmi som sa potešila, keď som zbadala plný autobus detí, ako nám mávajú. Bol to neskutočne až taký hrejivý pocit pri srdci. Na tábore všetko klapalo ako hodinky. Či už spolupráca medzi animátormi alebo medzi nami a tetou Terkou. Môj najväčší zážitok z tábora bol rozhovor s jedným dievčaťom, od ktorého som mohla tak veľa duchovne načerpať, že sa to nedá ani popísať. Pochopila som tam aj to, aká je sebaúcta veľmi dôležitá, ale aj aké je dôležité presadiť si svoj vlastný názor. Najhlbší pocit tepla, ktorý stále vo mne doznieva, je večerná adorácia so staršími na záver tábora…

Klaudia F.

Milí darcovia,

aj vďaka Vám sme mohli uskutočniť letný tábor pre deti z našej n. o., za čo Vám všetkým prejavujem úctu a vďaku. Človek pre človeka n. o. pracuje s deťmi zo sociálne slabších a znevýhodnených rodín. Často ide o detí s ťažkým osudom, ťažkými životnými a emocionálnymi podmienkami. Našou hlavnou snahou je týmto deťom dopriať čo najviac príjemných a šťastných chvíľ a pomáhať s čím môžeme. www.clovekprecloveka.sk
Ďakujeme za príspevky doručené prostredníctvom univerzitného i nášho táborového kaplána ThDr. Juraja Sedláčka, PhD., ktoré pomohli vykryť týždňovú účasť, stravu a ubytovanie 10 animátorov a študentov z UPC TRENČÍN a jedného bohoslovca z Kňazského seminára v Nitre, na 11.ročníku tábora Človek pre človeka, ktorý sme usporiadali v Slovenskom raji v dňoch 06.08 – 11.08.2017.

Ich úlohou bolo plnohodnotne vytvoriť táborový program, ktorým vyplnili každú chvíľu prežitú spoločne s našimi deťmi. Animátorom sme zverili skupinky, dozor, program, zdieľanie, zvládli to úžasne, za čo im patrí náš obdiv a veľké Ďakujem. V duchu preventívneho systému sv. Jána Bosca bývali deti po skupinkách s mladými na izbách, čo ešte viac zefektívnilo ich výchovný dosah a mohli ísť príkladom. Mali sme kaplnku, v ktorej sme všetci čerpali z prameňa. Neziskovka zasa dotovala deti, priamych účastníkov tábora, takže vykrytie animátorov bola pre nás všetkých veľká pomoc.

s úctou a vďakou

Terézia Baníková, riaditeľka n. o. Človek pre človeka