Rubrika: Na zamyslenie

Projekt osobného rozvoja

UPC

Na slávnosť Popolcovej stredy 5.3. 2014 prijal pozvanie prednášať pre mladých „stredošov, vysošov i absolventov“ UPC Trenčín don Pali Degro, SDB, provinciálny radca Saleziánov don Bosca na Slovensku, zodpovedný za oblasť pastorácie.

Ak je potrebná určitá zmena v mojom živote – aby som zistil odpovede na tieto otázky – je dôležité jedno: „Zmena sa začína vo vnútri človeka – v mojom charaktere, osobnosti. Je potrebné začať od toho, čo je dôležité.“ Pritom sa usilujme držať najdôležitejšej inšpirácie – Božieho Slova.

Vo svojom príhovore po svätej omši sa zaoberal v úvahách týmito otázkami: Aký je môj osobný projekt života? Kým som? Čo chcem v živote dosiahnuť? Čo robí človeka človekom – čo mi môže pomôcť žiť charakterne?

Prednáška obsahovala aj pár praktických „návodov“ ako sa venovať a rozmýšľať o tejto vážnej životne dôležitej téme:

Oslava tvojich 80tych narodenín – Máš možnosť pozvať len 4 ľudí – koho by si pozval/a? Prečo? Čo myslíš, že by ti povedali?
Nápis na náhrobnom kameni – Čo chceš v živote dosiahnuť, kým chceš byť? – vyjadri to nejakým „sloganom, myšlienkou“, ktorú by si chcel, aby ťa na konci tvojho života vystihovala.
Pozvánka na večeru – Máš možnosť pozvať na večeru 4 tebe vzácnych ľudí – ku každému menu napíš vlastnosť alebo niečo, čo ťa ovplyvnilo z ich strany, čomu si sa naučil vďaka nim, čo ti dali do života.
Čiara života – Znázorni na čiare – narodenie, kde si teraz pravdepodobne, dôležité medzníky tvojho života… Porozmýšľaj – kde si bol pred 5 rokmi – čo je teraz – čo asi bude o 10 rokov? Zhodnoť si vo svojom vnútri, či a v čom si sa pohol oproti minulosti, kým si teraz, čo sa zmenilo a zároveň kým chceš byť, čo sa ešte má zmeniť, na čom chceš pracovať do budúcna vo svojom charaktere…
Osobné životné poslanie – Porozmýšľaj, čo je pre teba v živote najviac dôležité, aký je tvoj životný cieľ, aké poslanie… Sprav si brainstorming svojich myšlienok na tieto témy.

Pár myšlienok na záver:

„Hlavne nezabúdaj budovať svoj charakter – i v malých veciach – veď kto je verný v malom, bude verný i vo veľkom. Ty si musíš rozmyslieť, čo budeš v živote robiť. Nikto tvoj život nezmení – „svoj život môžem zmeniť len JA.“ Ak to skúšam spolu s Bohom, je to oveľa ľahšie – ak to chcem sám, vlastnými silami, nedarí sa…“

Lenka

Plné znenie ako MP3 nájdete v sekcii Na stiahnutie.

Som citovo zrelý/á pre vzťah?

UPC

V adventný pondelok 9.12.2013 sa viacerí z nás nechali nadchnúť otázkou „Citovej zrelosti“ na hodnotnej prednáške o. Mareka Forgáča. V priestoroch školského internátu sa po svätej omši zo slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie rozhostila téma vzťahov, lásky, citového dozrievania, ale aj inšpirujúcich duchovných tém.

Duchovný správca UPC v Košiciach, venujúci sa pastorácii študentov v akademickom prostredí a prednášajúci psychológiu na Teologickej fakulte, nám o sebe okrem iného prezradil: „Som veľmi rád, že som kňazom.“ Keďže študoval na Inštitúte psychológie na Gregoriánskej Univerzite v Ríme, k danej téme nám veru mal čo hodnotné povedať.

„City sú mimoriadne dôležité v živote človeka. IQ testami meriame inteligenciu človeka. Oveľa dôležitejšie ako inteligencia človeka je jeho citová zrelosť. Môžu byť ľudia géniovia a na druhej strane nie sú schopní vytvoriť nejaký normálny stabilný citový vzťah. A sú ľudia, ktorí sú veľmi jednoduchí, ale žijú krásne stabilné manželstvá, citové vzťahy. City sú základom vzťahov.“

Čo teda pomáha pri ceste k citovej zrelosti?
– vedieť sa obetovať – nebáť sa kríža – pri nesení kríža citovo dozrievame
– dobrý spovedník- duch.vedenie
– uzdravujúce hodnotné vzťahy – skúsenosť, zrelosť, mať sa s kým poradiť
– sebareflexia
– modlitba v skrytosti
– motivácia a ochota chcieť pracovať na sebe

O. Marek sa venoval aj téme citového vydierania, príčinám citovej nezrelosti medzi ľuďmi, ako vyzerá vzťah citov nezrelého človeka a ako sa citová nezrelosť konkrétne prejavuje vo vzťahoch. Mnohí mladí dostali odpovede i na tieto otázky:

• Ako rýchlo sa človek dokáže zaľúbiť či odľúbiť?
• Kedy a prečo je cit silnejší ako rozum? Môže byť človek citovo „prezrelý“?
• Aké kritériá si má dať veriace dievča pri hľadaní chlapca?
• Aký je váš názor na sex pred svadbou a striedanie sexuálnych partnerov?
• Ako sa prejavuje zrelosť v priateľstve? Ako sa k sebe navzájom správajú zrelí priatelia?

V podnetnej diskusii sme rozoberali i tieto aktuálne témy:
• GODZONE a silné duchovné zážitky
• modlitba vkladania rúk
• charizmatické prejavy z hľadiska emócií
• hnutie EMO
• vzťahy gayov a lesieb verzus citová zrelosť

Pracovať poctivo na svojej citovej zrelosti, na svojom osobnostnom i duchovnom dozrievaní, sa mnohonásobne oplatí, nielen aby sme objavili plnosť života = šťastie a vytvárali citovo zrelé vzťahy, manželstvá a zdravé rodiny, ale aby sme aj nedopadli ako páni z vtipu:
Stretnú sa kamaráti po dlhých rokoch:

„Tak som počul, že si sa oženil?“
„Hej, máš pravdu.“
„Tak to musíš byť šťastný…“
„Hej, musím.“

Lenka

Plné znenie prednášky nájdete v sekcii Na stiahnutie.

Grázli

UPC

Zamyslenia a impulzy z návštevy saleziána don Juraja Malého.

Na popolcovú stredu 13.2.2013 zavítal medzi nás väzenský duchovný don Juraj Malý, SDB z nápravno- výchovného ústavu pre odsúdených mladistvých v Sučanoch pri Martine.

Diskusia trvala od pol deviatej do štvrť na jednu v noci. Verím, že keby nebola neskorá nočná hodina, diskusia by trvala ešte dlhšie.

Don Malý počas celej kázne a voľnej diskusie rozprával veľmi pútavo a publikum zapájal do svojich slov. Zaujal ma hneď pri otázke o neveriacom Tomášovi, kde viackrát zdôraznil, že jedinou pravdou je Ježiš Kristus. On je cesta, pravda a život. „Ľudia čakajú na zázračné slová, čo poviem, ale len jediná je pravda a tou je Kristus.“ Už počas kázne načrtol tému voľnej debaty o mladistvých odsúdených chlapcoch, žijúcich vo väznici.

Hovoril o ich neľahkej situácii, o tom, ako veľmi málo lásky dostali vo svojich rodinách. Upozornil, že počas amnestie bolo 200 ich klientov prepustených. Niektorých však rodina doma neprijala a tak šli do hypermarketu a pod kamerami ukradli pivo… Vedeli, že príde polícia a že ich zoberú do väzenia, kde im bude opäť „dobre“, kde budú mať teplé jedlo, posteľ… Don Malý vyjadril obavy nad tým, že náš systém ukazuje to, ako je vo väzení dobre. Vyzval, že naša spoločnosť by mala robiť niečo preto, aby im tam nechceli ostávať.

Napriek tomu, že salezián Juraj vyjadril strach a obavy pred začiatkom svojej prednášky, môžem povedať, že slovo mu šlo. Bolo cítiť z neho vanutie Ducha Svätého. Porozprával nám príbehy, ako sa niektorí mladí dostali do väznice. Veľmi ma zaujal spôsob, ako pracuje s chlapcami. Ukazuje im, čo je na nich dobré a snaží sa na tom pracovať.

Jeho známy poriadal miništrantský turnaj. S chlapcami vytvoril futbalový tím. Don Malý nezaháľal a skúsil získať povolenie od riaditeľa väznice. Ten sa ho spýtal, či sa za nich zaručí. A on? Bez problémov! Na turnaji chlapci skončili na treťom mieste, no na prvom mieste v slušnom správaní a fair play. Za 5 hodín slobody sa dokázali zriecť škaredých slov, aby mu neurobili hanbu. Dokázali sa zriecť toho, čoho iní nie. Všetci si mysleli, že prídu „chlapci z basy“ a budú takí a takí. No prišli chlapci, ktorí svojmu farárovi sľúbili, že mu hanbu neurobia a že aj ústa si zamknú. Tak sa aj stalo: nakoniec ostatných svojim správaním prekvapili. Klobúk dole pred nimi. Títo chlapci si vážili slobodu, že mohli ísť „von“, a tí čo mali slobodu, si ju nevážili a slovník používali všelijaký.

Popritom, ako hovoril tento príbeh náš hosť don Juraj, napadol ma presný obraz z filmu o donovi Boscovi. Ako sa tento svätec tiež zaručil za chlapcov z väznice a zobral ich von… Tiež ho nesklamali. Obaja ukázali chlapcom, čo je v nich dobré. Veľmi ma zaujal prístup Juraja Malého k odsúdeným chlapcom. Je to človek s veľkým srdcom, ktorý ľúbi svojich chlapcov a vidí v nich Krista. Tiež ma zaujali príbehy chlapcov, ktorí spáchali trestný čin zabitia a vraždy a nakoniec sa z nich stali tí najlepší miništranti.

Don Malý hovoril o svojich klientoch s láskou. Tiež hovoril o tom, ako otcovia nekomunikujú so svojimi deťmi. Nehovoria deťom o tom, ako peniaze zarábajú, deti to žiaľ často ani nevidia, lebo nemajú čo vidieť. A tak sa v mladých rodí vedomie i túžba peniaze „zháňať“ a nie zarábať. A to je problém mnohých, prečo sa dostali do konfliktu so zákonom a sedia vo väznici.

Taktiež nám ukázal fotky z akcií. Jednou z týchto akcií bola i birmovka väzňov. Poviete si: väzni a birmovka? Áno presne tak. Nepozerajme sa na nich a neodsudzujme ich. Nikdy nevieme prečo sa správali tak ako sa správali. Veľa krát don Malý upozornil, že jediný, kto naozaj vidí do ich srdca, je Boh. Nikto z nás, jedine On. A On je Bohom dobrým, odpúšťajúcim a milujúcim. Pre chlapcov bolo po slávnosti veľkou poctou stolovanie s biskupom. Biskupom, ktorý pije z takých istých plastových pohárikov, ako chlapci. Vyjadril aj obavy nad kňazmi. Keď prišiel mladý chlapec po návrate z väznice za farárom, že chce ísť na spoveď, stalo sa už aj to, že mnohí sa stretli s odmietnutím. „Si mladý, bol si vo väzení, tak čo by si chcel…“

Dozvedeli sme sa aj o prísnom režime vo väznici. O tom, ako sa jednotlivé oddiely chlapcov nesmú stretnúť. Jedinú možnosť majú stretnúť sa na omši, alebo, ak prídu na nejaké spoločné aktivity s kňazom. Do väznice chodia i učitelia, a tak chlapci môžu navštevovať školu a dokončiť si učňovské vzdelanie. Chlapci aj napriek tomu, že sú plnoletí, keď chcú niekam ísť, na všetko sa musia pýtať. Pre nich je najväčšou traumou to, že nemajú od ničoho kľúče, úplne stratili slobodu.

Mladým ďalej hovoril i o tom, aká je chyba komunikácie s rodičmi. Veľa chlapcov vo väznici nevie, čo robí ich otec. Keď sa niečo „zlé“ povie na mamu, tak chlapci na mamy dopustiť nedajú. Keď sa povie o otcovi, tam aj zavtipkujú, kto je vlastne ich otcom. To im až tak nevadí, ale na mamu dopustiť nedajú.

Ďalšia dôležitá skúsenosť don Juraja je oslovovať ľudí po mene. Veď Boh nás každého jedného pozná po mene, každého jedného si vryl do dlaní. Pre každého jedného má svoje miesto i poslanie v jeho pláne Spásy. Miluje každého jedného z nás a volá nás menom. Don Malý si to uvedomil v prípade jedného chlapca, ktorý nekomunikoval pol roka s okolím. Chlapec vedel, že farár si mená nepamätá, avšak don Juraj tým, že študoval jeho spis a pamätal si tohto tichého chlapca, sa jeho meno naučil. Zrazu ho začal oslovovať menom a tak si vytvoril k nemu cestu. Zrazu ho niekto nazval menom. Niekto ho pozná po mene! Aké je to dôležité! Veľa krát si to ani neuvedomíme, ako môžeme niekomu pomôcť už len tým, že ho zavoláme po mene.

Cenné impulzy patrili témam, akú veľkú rolu má modlitba v našom živote. Že na to prídeme, až keď budeme mať problémy. Vyzdvihol úlohu našich starých rodičov, ktorí sa za nás modlia. „Je to veľké bohatstvo, keď sa má kto za nás modliť“. No čo s tými mladými ľuďmi, za ktorých sa nemá kto modliť? Vyzval nás mladých, aby sme sa modlili i za týchto odsúdených chalanov, za ktorých sa nemá kto modliť. Na záver by som vás, ktorí čítate tento článok, vyzvala, aby ste si niekedy na nich spomenuli. Je to len maličkosť, ale veľmi dôležitá a potrebná. Nikdy nevieme, kedy to budeme potrebovať my…

Prednáška zanechala vo mne veľkú stopu na srdci. Som rada, že takýchto skvelých ľudí – osobnosti má aj dnešná doba.

Lenka

A na záver ešte niekoľko myšlienok (nájdete ich v mp3 zázname):

– Nie múry robia väznicu, ale hriech ktorý je v nás.

– Ochota týždeň poslúchať za pingpongovú loptičku

– Chlapec, ktorý pol roka nekomunikoval a vedel, že si nepamätám mená. Jeho meno som si zapamätal. A tak som si k nemu vytvoril cestu. Nazval som ho menom…

– Otcovia týchto chlapcov nenaučia, že peniaze sa zarábajú. Synovia to nevidia. Mladí sú naučení peniaze „zháňať“ a nie zarábať. Preto sa mnohí z nich dostali aj do väznice.

– Najslušnejší hráči nie v hre, ale v rozprávaní. Chlapci šťastní, že sú vonku. 5 hodín slobody = ochota zriecť sa všetkých svojich negatív. Aby si mohli užiť slobodu. Tí čo ju mali, si ju nevážili.

– Najviac bezdomovcov medzi odsúdenými bolo bielych a nie Rómov.

– Nemajú sa kam vrátiť, lebo rodina ich odsudzuje.

– Biskup pri birmovke si k nim sadne a pije z takého istého pohárika ako chlapci. Veľa to pre nich znamená

– Vo väznici je obmedzená sloboda, ktorú nám dal Boh (prísne pravidlá, prísny režim; za čo všetko dokážu byť mladí väzni vďační…)

– Ľudia čakajú čo sa povie, ale jediná je pravda, a tou je Ježiš Kristus. Ježiš je cesta, pravda a život.

– Modlite sa za mladých odsúdených, ktorí nikoho nemajú a za ktorých sa nikto nemodlí…

Zvukový záznam nájdete v sekcii Na stiahnutie.

Ako byť úspešný v láske

UPC

9.4.2013 nás na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka a na Školskom internáte v Zlatovciach navštívil Pavol Hudák, autor knihy Ďakujem, že si. Tu je niekoľko impulzov z jeho prednášok, ktoré adresoval našim študentom:

– Keď ide chlapec na skúšku, rozmýšľa, čo povie. Keď ide na skúšku dievča, rozmýšľa, čo si oblečie.

– Muž a žena budujú vzťah z dvoch dôvodov: 1. zo strachu pred samotou a 2. z túžby po jednote.

– Nikdy nechoď zo vzťahu do vzťahu. Najprv sa uzdrav, vylieč si srdce a tak budeš vedieť, čo dávaš a koho stretávaš.

– Ak dievčaťu chýba otec, je riziko, že sa stane milenkou nejakého staršieho muža.

– Srdce človeka je nádoba na lásku: ak nie je naplnené láskou, tak potom je človek citovo hladný.

– Je to spojená nádoba rodičovskej lásky: láska otca a láska mamy sa vlieva sa do neho.

– Muž môže byť nešťastný s ktoroukoľvek ženou na svete, ak ju nemá rád. (Ani jednu si neváži.)

– Muž môže byť šťastný s jedinou ženou na svete, iba ak ju má rád.

– Dievča si musí vypiť, aby nabrala odvahu osloviť chlapca. Až keď si dá tvrdý alkohol, potom začne kecať s chalanmi. – Kým si nevypije, nemá odvahu.

– Človek je citovo hladný, lebo nezažil lásku doma, (citové objatie) a tak ho hľadá po uliciach.

– Túžba po prijatí takého, aký som – navždy. Chlapec hovorí dievčaťu: „ Ľúbim Ťa.“ Dievča nato: „ Už nikdy mi to nehovor, len ak za tým bude nasledovať slovíčko navždy.“

– Láska je voľba a vernosť k voľbe – láska je trpezlivá. Bez trpezlivosti láska neexistuje.

– Ak sa pekný vzťah stane konzumným, je zvykom, že nevydrží dlho, lebo stojí na konzume (niečo za niečo).

– Prvý krok sebaprijatia (reálny vzťah k sebe) je nutný, aby sme mali čo dať, čo ponúknuť.

– Srdcom muža je žena. Ak muž zneuctí ženu, zneuctí aj svoje srdce muža; nie je gentleman.

– Ak muž poníži ženu, poníži sám seba.

– Žena je silná, keď je slabá a v tom je jej krása. Muž nemôže byť slabý.

– Muž hľadá ženu, ktorej sa môže priznať, že je slabý, keď takú nájde, tak je rád, že pri nej sa cíti bezpečne, že vie, že to nezneužije.

– Muž túži dobývať ženské srdce a zároveň chrániť krásku.

– Zjednotenie bude mať iba s jednou, tú ktorú bude chrániť.

– Dievča si nachádza sebadôveru tak, že ide od harmónie cez sebaúctu k sebadôvere.

– Chlapci od sebadôvery k sebaúcte: Chlapci viac si veriť, dievčatá viac si vážiť samu seba.

4 kroky pre uzdravenie –

1. krok – Prijať pravdu. Pravda oslobodzuje.

2. krok – Ľútosť je pokoj.

3. krok – Odpustiť sebe.

4. krok – Urobiť hrubú čiaru za minulosťou a začať nový život; to je znovuzrodenie.

Plné znenie prednášky nájdete v sekcii Na stiahnutie.

Prečo je (môj) kríž taký ťažký?

Hudak
V pondelok Veľkého týždňa, 18.4.2011 spolu s nami – v rámci Jarnej púte k patrónom UPC – doputoval hosť z trnavského UPC, p. Adrián Čontofalský.
Môžete si vypočuť záznam z kázne (8,1 MB, MP3 audio), prípadne nahliadnuť do obrazovej fotoreportáže z akcie.

Pravda o sebe

Popolec
Ako sa už v našom UPC stalo dobrým zvykom, začiatok pôstneho obdobia, Popolcovú stredu sa schádzame v sviatočnej atmosfére vo väčšom počte. Tento rok sme sa pri udeľovaní popolca stretli vo veľkej sále Školského internátu v Zlatovciach 9. marca 2011. Spolu s hudobnou skupinou JUŽANIA sme prežili slávnostný večer s viacerými „pôstnymi“ podnetmi pouvažovať o sebe a o svojom vzťahu k Bohu: omšou spojenou s požehnaním popolom, adoráciou v tme pri sviečkach a drobným agapé. Prihovoril sa nám náš kaplán o. Juraj, na tému Pravda o sebe (prečo je nepríjemná, čo si neuvedomujeme, ako sa k nej dopracovať…; 12,5 MB, MP3 audio).