Čo mi dalo UPC… (IV.)

HudakPREDHOVOR: V UPC vítame nových študentov – prvákov a spomíname na absolventov, ktorí s nami prežili spoločný čas. V rámci série článkov „Čo mi dalo UPC…“ sa s vami podelíme o skúsenosti či zážitky jednotlivých absolventov s našim UPC.


„Takých tu už bolo“… čiastočne a paradoxne aj táto veta sa stala motivačným prvkom, prečo som do UPC prišiel znova. Predpokladal by som, že z prvej návštevy Univerzitného pastoračného centra si odnesiem a zapamätám milšie slová 🙂 Fakt je ten, že som si ich zaslúžil a veľmi pekne za ne o. Jurajovi ďakujem.

Všetko sa to zbehlo akosi rýchlo a odrazu som bol v UPC na prednáške o Púti do Compostely. Spolužiačky ma stiahli. Téma bola lákavá, rád putujem 🙂 Odvtedy sme sa „nalogovali“ na UPC. Veľmi dobre si pamätám ako sme občasto (skr. občas aj často) chodili do UPC na úkor školy. Chceli sme spolupracovať na projektoch, cítili sme sa tam prijatí, bavilo nás to a obohacovalo. Bol to príjemný adrenalín a zároveň sme tam načerpali veľa nových síl do školy. Dôkazom toho sú naše inžinierske tituly 🙂

Počas takmer 2 rokov som s UPC priateľmi absolvoval množstvo kultúrnych, športových a duchovných akcií. Jednou z prvých, bol pre mňa splav Hrona a po pár metroch sme boli s kolegyňou vo vode. Každá akcia niečo vo mne zanechala… niečo nezmazateľné. Púť do Ríma bola veľká svojím rozsahom a pokrývala duchovnú, kultúrnu ale aj športovú stránku (predovšetkým cesta na letisko :)). Bolo úžasné tam zažiť silu duchovného Dedičstva. Nie je toľko miesta všetky zážitky napísať, ale pozývam vás „úplne hore, úplne dozadu“. Stretnete ma tam niekedy počas týždňa a pokecáme. Mám totiž doživotné práva v UPC 🙂

Aby som bol úprimný a objektívny, musím povedať, že UPC mi aj veľa vzalo. Dlhé roky úspešne zveľaďovanú pýchu a snáď ešte horšiu falošnú pokoru. Bol som perfektný (žeby zase tá pýcha?:-) v maskovaní. To som si uvedomil až s odstupom času… tak to už býva. Je potrebné po určitom čase sa ohliadnuť späť, aby sme vedeli zhodnotiť rast alebo pokles. Ani stagnácia nie je žiaden úspech, keďže život je cesta. Samozrejme, že s pýchou bojujeme všetci každý deň a trošku som si nechal aj ja 🙂
Zaujímavú etapu odštartovala sviatosť zmierenia v kancelárii kaplána. („Priblížte sa Bohu a priblíži sa k vám“). Boh, cez ľudí a ten priestor mi dal duchovnú silu do života. Odvtedy žijem.

Dovolím si tvrdiť, že ak by som neprešiel na svojej životnej ceste úsek UPC, nebol by som použiteľným mužom. Ďakujem Bohu, o. Jurajovi a ľuďom z UPC.
Opäť sa potvrdilo, že na počiatku bolo Slovo.

Peťo

Nová UPC monštrancia – dar nášho biskupa

Monstrancia

Dňa 2. mája 2012 nás navštívil biskup Mons. Viliam Judák, aby nám priniesol novú UPC monštranciu. Požehnal ju na svätej omši v kaplnke na internáte Dopravnej akadémie.
Krátky spravodajský záznam nájdete aj v archíve TV Lux (minutáž 5:33 – 7:03). Môžete si prečítať aj článok z TKKBS.sk a nahliadnuť do obrazovej fotoreportáže z akcie.

Čo mi dalo UPC… (III.)

HudakPREDHOVOR: V UPC vítame nových študentov – prvákov a spomíname na absolventov, ktorí s nami prežili spoločný čas. V rámci série článkov „Čo mi dalo UPC…“ sa s vami podelíme o skúsenosti či zážitky jednotlivých absolventov s našim UPC.


Keď som sa dopočul že Univerzita bude mať UPC, potešil som sa, že spoznám nových ľudí naladených na tú istú vlnovú dĺžku a konečne tu bude pokojné miesto, v ktorom vždy bude dobrá nálada. Moje očakávania sa splnili na 200% 🙂

Asi ako všetci, aj ja som po prvýkrát otváral dvere nášho UPC s malou dušičkou. No veľmi rýchlo som si toto miesto a ľudí v ňom obľúbil. Prvá „vec“ čo ma prekvapila bol univerzitný kaplán o. Juraj. Na prvý pohľad pôsobil možno trochu prísne a striktne, no len čo otvoril ústa som zistil, že je to človek s veľkým srdcom otvoreným pre všetkých mladých ľudí. Nenašla sa ani jedna jediná téma, na ktorú by nebol schopný sa s nami baviť. Vždy vedel a vie dať dobrú radu a ukázať cestu z každej ťažkej situácie. Jednoducho človek s charizmou… s Duchom Svätým.

UPC mi tiež dalo množstvo nádherných zážitkov, ktoré som mohol prežiť so skvelou partiou, do ktorej určite zapadne každý nový UPC-čkar (tak že sa netreba báť prísť 🙂 ). Prechádzky po rakúskych Alpách v Mariazelli, letecká púť do Ríma, Ukrajina, …. zážitky, ktoré na škole inou cestou tak ľahko nezískate… a to viem o čom hovorím, som tu 6 rokov :). A to ani nespomínam fašiangové zábavy, oslavy narodenín, duchovné cvičenia v prekrásnej prírode, utorkové stretká (veru, utorok sa dá prežiť aj inak ako v niektorom z tamojších barov a navyše z toho nebolí hlava 🙂 ) a množstve ďalších akcií. UPC je pre mňa akýmsi iným, príjemnejším a svetlejším spôsobom pravého študentského života, ktorý má svoj cieľ. V konečnom dôsledku, UPC bolo jedným z faktorov, ktoré ovplyvnili moje rozhodnutie zostať ďalej študovať na treťom stupni štúdia na FŠT.

Veľké Bohu vďaka že mám tú česť byť jedným z členov tejto veľkej rodiny. Pevne verím, že túto možnosť bude využívať stále viac študentov, najmä tých, čo si možno ešte nevedia nájsť svoje miesto, či cítia nespokojnosť so svojím životom alebo potrebujú v sebe zaplniť prázdne miesto. UPC je tu práve pre Teba!

Dušan

UPC na Ukrajine

Euro

Big Euro Trip, veľký UPC výlet 8.-12.2.2012. Trasa: Trenčín-Košice-Čierna nad Tisou-Chop-Užhorod-Perečin-Užhorod-Malyj Selmencyj-Veľké Slemence-Pavlovce nad Uhom-52.púť radosti Vysoká nad Uhom-Strážske-Trenčín.

1.deň Trenčín – Užhorod, prehliadka mesta, ubytovanie
2.deň Tradičný bazár, popoludní presun maršutkou do Perečína. Návšteva misijnej stanice, prijatie a spoločenský večer s miestnou komunitou
3.deň Výstup nad mesto Perečín, napoludnie presun do Užhorodu. Audiencia u gréckokatolíckeho eparchu Mons. Milana Šášika, Mukačevského biskupa. Presun do Malyj Selmenycj/ Veľké Slemence a peší návrat na Slovensko.
4.-5.deň Púť radosti vo Vysokej nad Uhom, foto a audio

Euro

UPC usporiadalo aj tento rok BIG EURO TRIP, ale tento raz bola destináciou krajina, ktorá je síce našim východným susedom, ale život je úplne iný ako u nás na Slovensku. V tomto článku sa chceme my „UpeCéčkári“ podeliť o naše zážitky, aby ste si vedeli predstaviť v čom je rozdielny život na Slovensku a na Ukrajine.

Tu sú naše dojmy z Ukrajiny, ktoré sú rozdelené v odpovediach na 3 otázky:

1. Čo si si ako prvé uvedomil/a po príchode na Slovensko?

Jaroslav CUP Katedra politológie
Život na Slovensku sa pre mnohých ľudí zdá byť veľmi ťažký, ale človek by mal na vlastné oči vidieť ako vyzerá svet za hranicami Schengenu a až potom môže vynášať súdy, kde sa žije lepšie a kde horšie. Myslím si, že sú štáty, kde sa žije oveľa horšie ako u nás na Slovensku a Ukrajina je toho jasným príkladom.

Štefan, FSEV
Po príchode na Slovensko som si uvedomil, že sa tu na Slovensku máme v mnohých veciach lepšie no stalo sa nám to niekedy samozrejmosťou a každé vybočenie vnímame veľmi negatívne a podráždene. Porovnávame sa vždy s lepšími pričom možno zabúdame na porovnanie s chudobnejšími. Tiež som si uvedomil, že máme dosť kvalitnú hromadnú dopravu a vysoko rozvinutú elektronizáciu v porovnaní s Ukrajinou.

o. Juraj, univerzitný kaplán
Prvý pocit: Bohu vďaka, že sme všetci šťastne späť! Potom aj… „som zvedavý, čo z toho, čo videli a skúsili, v mojich mladých vyrastie “ A asi aj tú atmosféru strachu, ktorú bolo viac cítiť medzi ľuďmi na UA.

Janka, FSEV
Na hraniciach som pocítila taký neopísateľný strach. Veľký rešpekt a strach z neznámeho, keďže ako mladá generácia si už veľmi nepamätáme bývalý režim colnej správy.

2. Čo si do života odnášaš po tejto skúsenosti?

Zuzana, FZ
Odnášam si to, že sa nebudem rozčuľovať keď budem v preplnenom autobuse alebo keď budem cestovať vlakom a budem musieť vo vlaku stráviť viac času ako normálne pre rôzne meškania.

Mária FSEV- absolventka
S partiou dobrých ľudí, sa dajú prežiť aj tie najabsurdnejšie situácie. Tvoriť dobré spoločenstvo a cítiť podporu jeden druhého, nezištnú pomoc … to je v dnešnom svete vzácnosť. No práve toto zažívam na každej UPC akcii.

Dominika, FŠT
Že mať všetko v konečnom dôsledku neznamená vôbec nič!

Michal FSEV
Táto akcia organizovaná UPC-čkom mi úžasne dobila baterky a dodala mi dávku optimizmu a nádeje. Vidieť svet z inej perspektívy nikdy nie je na škodu, a môže človeku rozšíriť obzor a príležitosť na prehodnotenie hodnôt a názorov, najmä návšteva Perečína, Užhorodu aj prechod hraníc Čim ďalej na východ, tým viac srdečnosti, pohostinnosti a pokoja …

3. Ako vnímaš chudobu po návrate z Ukrajiny?

Michaela, FSEV
Chudoba ma dosť prekvapila, hlavne to, že ako keby na Ukrajine neexistovala stredná vrstva. Buď sú zbohatlíci, ktorí si zarobili prostredníctvom korupcie alebo úplne chudobní jednoduchí obyčajní ľudia takže po návrate som si povedala, že milujem Slovensko a som šťastná aspoň za to málo, čo nám štát dáva takže si odnášam ponaučenie do života, že nie všade kde je lacno, sa žije ľahko.

Dušan, doktorand FŠT
Keď som sa dopočul, že priemerný plat v Ukrajine je v prepočte asi 85 eur donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, ako vôbec môžu ľudia prežiť, keď si chcú napríklad založiť rodinu. Žena v pôrodnici musí zaplatiť 800 eur doktorovi, dať čosi personálu, priniesť si vlastnú posteľnú bielizeň, jedlo, učiteľka v základnej škole si vyžaduje od detí obrus či vázu, ak chcú mať dobrú známku z písomky a podobne. Potvrdilo sa mi, že čím viac človek má, tým je menej spokojný a viac túži po veciach, ktoré sú pre neho úplne zbytočné.

Tomáš, CUP Katedra politológie
Chudoba je dôsledok ľudského egoizmu a arogantnosti jedného voči druhému. Chudobu som vždy vnímal ako niečo, čo človeka postihnutého chudobou uvrhlo do veľmi ťažkej životnej situácie.

Tomáš, FŠT
Slovensko je biednejšie a chudobnejšie voči väčším a vyspelejším krajinám, no po skúsenosti a oboznámení sa o ukrajinskom štýle a spôsobe života môžem hodnotiť, že ukrajincom stačí menej.

Tomáš, FM absolvent
Vnímam viac, že možno byť šťastný aj z mála. Osobne preto teraz viac rozmýšľam ako užitočne využiť tie „nadbytky“ čo sa mi poskytujú.

Varíme s kaplánom

Varime

Nápad stolovať a stretať sa s ľuďmi pri stole je z Evanjelia. Ježiš stoluje s novými ľuďmi, s priateľmi, známymi… Láme tam najskôr chlieb, ale potom aj srdcia: na svadbe v Káne Galilejskej, v Zachejovom dome, v dome Márie a Marty, so svojimi učeníkmi vo Večeradle, s Emauzskými učeníkmi… Zdieľa s nimi čas a svoju hlbokú božskú i ľudskú podstatu. Tu kdesi sa zrodil aj nápad raz za čas utorkové vysokoškolské stretko spojiť s prázdnym študentským žalúdkom v projekte Varíme s kaplánom, s podtitulom najlepšie nápady výhodného študentského menu. Tu nájdete predovšetkým jednoduché, skromné, ale chutné odskúšané recepty trenčianskych UPC-čkarov a ich kaplána.

1. ČÍNSKY BOZK (1 porcia)

Potrebujeme:
Ryžu pol – štvrť hrnčeka (podľa toho, akí sme jedáci), mlieko 3 – 4 dcl. (ak chceme viac mliečnu, pridáme viac mlieka), vodu 0,5 l, cukor 2 PL (osladíme podľa chuti), čokoládku 1 ks (malú snickersku čo predávajú v Lidli alebo niečo podobné).

Príprava:
Ryžu spolu s vodou necháme variť v hrnci až kým voda nezačne vrieť. Následne sledujeme ryžu, až kým nám nezmäkkne (cca. 15 min.) potom odstavíme od ohňa. Ryžu scedíme a ryžu zalejeme mliekom. Necháme povariť 5 – 10 min po zovretí mlieka. Podávame teplé a na vrch položíme čokoládku, ktorá sa pomaličky roztopí.

Náklady v prepočte na jednu porciu 0,30 € / cena za jednotku.
© JEFFO 2011, FŠT

2. PÁRANCE

Potrebujeme:
1 kg polohrubej múky, 2 lyžičky soli a 0,5 l vody, zemiaky, olej alebo kačacia masť.

Príprava:
1 kg polohrubej múky, 2 lyžičky soli a 0,5 l vody spolu zmiesime, cesto miesime cca 45 minút. Počas miesenia dáme upiecť zemiaky. Keď má cesto správnu konzistenciu, nakrájame ho na menšie časti, z ktorých by sa mali od seba trhaním oddeľovať párance (ak sa nedajú trhať, rozvaľkáme a nakrájame na pásiky ako rezance (približné rozmery: 0,3×0,3×10 cm). Pripravené párance sa hádžu do osolenej vriacej vody a varia sa asi 3 minúty, hotové párance vyplávajú na vrch. Potom ich odberieme na pekáč, zmiešame s rozpučenými pečenými zemiakmi (v šupke) a s kačacou masťou resp. s olejom. Párance sa dajú konzumovať aj „na sladko“, kedy namiesto zemiakov sa pridáva tvaroh a cukor. Dobrú chuť!

Porcia stačí asi pre 5 osôb, približné náklady: 2 eurá.
© DUŠAN, FŠT (recept je z Tekova)

3. RÝCHLA PIZZA

Potrebujeme:
Chlieb, kečup, salámu alebo klobásu, údený syr, maslo, zelenina podľa chuti (paradajky, paprika, …)

Príprava:
Chlieb natrieme maslom, poukladáme klobásu alebo salámu (príp.iné ingrediencie),pridáme kečup, nakrájané kúsky zeleniny a nastrúhame syr. Chlieb potom dáme zapiecť do rúry, prípadne mikrovlnky tak, aby sa syr na vrchu rozpustil.

Orientačný rozpočet: Celý chlieb:0,86 eur; kečup: 0,80 eur; Syr: 0,60 (100g); Maslo: 0,80 eur, Saláma: 0,50 eur.
© DUŠAN, FŠT

4. ZELENINOVÁ POLIEVKA NARÝCHLO

Potrebujeme:
Suroviny pre 2 porcie: 5 zemiakov, mrkva, petržlen (alebo mrazená zelenina), vajíčko, slovenská ryža (cestoviny).

Príprava:
Pokrájať zemiaky na kocky, vodu dať do hrnca, do nej tie zemiaky, zeleninu podľa uváženia a variť pokiaľ nezmeknú. Pridáme vegetu, pridáme za hrsť slovenskej ryže (to je ako cestovina) Rozhabarkujeme bielko z vajíčka, ulejeme do polievky, dochutíme…a ešte trošku povaríme.

Náklady: 2 eurá
© DOMINIKA, FŠT

5. TUNIAKOVÉ CESTOVINY

Potrebujeme:
Suroviny pre 2 porcie: tatarská omáčka, kukurica, 2 konzervy tuniaka, 250g cestovín.

Príprava:
Kúpiť hlavne tuniaka :D…najlepšie vo vlastnej šťave, uvariť cestoviny (hlavne do mäkka, pár krát sa stalo, že boli aj tvrdé, ale to je detail, intrák donúti :D) Scedíme cestoviny, dáme tatársku omáčku, kukuricu a tuniaka, premiešame a osolíme 🙂

Cena zhruba 3 eurá.
© DOMINIKA, FŠT

6. FRANCÚZSKE ZEMIAKY

Potrebujeme:
Suroviny pre 4 porcie: 500 g zemiakov, 3 vajíčka, kyslá smotana, 5 ks špekačky, hrášok.

Príprava:
Uvaríme zemiaky v šupke, potom vychladnuté ich ošúpeme a nakrájame na kolieska, dáme do vymasteného pekáča, najprv jednu vrstvu. Na to dáme hrášok a na kocky nakrájané špekačky, pokoreníme a zase ďalšia vrstva zemiakov. To všetko zalejeme špeciálnym prípravkom v podobe kyslej smotany, do ktorej vmiešame aspoň 3 vajíčka… a dáme zapiecť.

Náklady: zhruba 4 eurá.
© DOMINIKA, FŠT

7. BRYNDZOVÉ HALUŠKY

Potrebujeme:
Suroviny pre dve porcie: vajíčko, soľ, polohrubá múka, približne 8 zemiakov, slaninka.

Príprava:
Zemiaky potrieme, pridáme polohrubú múku, vajíčko, soľ a urobíme z toho takú ako kašu…a dáme do vriacej vody cez drušlak 😀 Keď sa halušky začnú vyplavovať von, sú uvarené… Medzi tým si môžme dať popražiť slaninku a potom ju hodíme na tie halušky a posolíme.

Náklady: 1.50 eur, spolu so slaninkou zhruba 3.50 eur
© DOMINIKA, FŠT

8. CESTOVINY NARÝCHLO

Potrebujeme:
Suroviny pre 2 porcie: 250 g cestovín, 2 cibule, pol masla, soľ, syr bambino

Príprava:
Kto nemá rád halušky tak si môže uvariť iba cestoviny… Do nich potom môžeme dať len syrčeky. Osoliť, popri tom, ako sa cestoviny varia ..si na masielku popražíme cibuľku a môžme vmiešať do cestovín 🙂

Náklady: 2.40 eur
© DOMINIKA, FŠT

9. KTO MÁ CHUŤ NA SLADKÉ

Potrebujeme:
Suroviny: 4 kyslé smotany, 5 vanilkových cukrov, piškóty, konzerva mandaríniek.

Príprava:
Kúpime minimálne tri kyslé smotany, vmiešame do nich vanilkový cukor, aj viac, podľa toho, kto chce mať aké sladké, a ukladáme do nejakej misky. Jedna vrstva piškót, na to tá zmes kyslej smotany a vanilkových cukrov, môžme dať mandarínky z konzervy, alebo jahôdky, každý podľa vlastného zváženia. Na to zas piškótky a zase tá zmes. Navrch môžme postrúhať čokoládu a dať do chladničky stuhnúť 🙂

Náklady: 3 eurá
© DOMINIKA, FŠT

10. ZEMIAKOVÉ LOKŠE PLNENÉ KAPUSTOU A KLOBÁSKOU (4 porcie)

Potrebujeme:
Potrebujeme: 6-7 zemiakov (stredne veľkých) (ako každý študent neodídeme z domu, kým nám mamka nenabalí zemiaky), polohrubá múka, 300g kyslej kapusty, 1 klobásku, 1 menšiu cibuľku.

Príprava:
Klasicky uvaríme zemiaky a podusíme (nepridáme maslo ani mlieko). Necháme vychladnúť a pridáme múku. Miesime až kým nevznikne cesto. Cesto rozdelíme na približne rovnaké malé časti (zhruba dvadsať gramové). Potom ich rozvaľkáme (ak nemáme rozvaľku, stačí fľaša naplnená vodou :)). Rozohrejeme si panvicu, ktorú nijako nevymasťujeme (lokše sa pečú na sucho) a rozvaľkané cesto po jednom dávame na panvicu. Opečieme z oboch strán. Plnka: Opražíme si nakrájanú cibuľku a pridáme nakrájanú klobásku. Počkáme, kým sa trochu opečie klobáska, potom pridáme kyslú kapustu a necháme podusiť, kým kapusta nezmäkne. Naplníme lokše a stočíme. Môžeme podávať a jesť. Lokše sa dajú aj na sladko, stačí ich potrieť maslom a posypať práškovým cukrom. Ak sa náhodou zvýši kapusta s klobáskou stačí uvariť ryžu a zmiešať dohromady. Je to na spôsob koložvárskej kapusty len to netreba piecť.

Cena: celkovo 4 – 5 eurá. Jedna porcia 1 – 1,5 euro. Čas prípravy: cca 1,5 hod.
© ZUZKA, FZ

11. RÝCHLE RAŇAJKY ALEBO VEČERA

Príprava:
Ak máme náhodou už tvrdšie pečivo, stačí ak ho potrieme kečupom dáme salámu a plátkový syr. Celé to dáme na 2- 3 min do mikrovnej rúry (kým sa syr neroztopí). Pečivo zmäkne, salámka pustí „šťavu“ a syr to jednoducho vylepší. Je to chutné a zároveň aj teplé jedlo. 🙂

Čas prípravy: cca 10 min.
© ZUZKA, FZ

12. FAREBNÉ CESTOVINY (4 porcie)

Potrebujeme:
400g cestovín, kukuricu v konzerve, zelené olivy, 100g študenskej salámy, korenie oregano, soľ, 100g taveného syra + zelenina uhorka, Paradajka (podľa chuti nemusí to byť).

Cestoviny

Príprava:
Cestoviny klasicky uvaríme. Potom pridáme kukuricu, nakrájané olivy a salámu. Cestoviny ešte ochutíme trochou oregana a pridáme tavený syr. Poriadne premiešame, aby sa syr ešte roztopil a rozmiešal. Podľa chuti si tam môžeme ešte pridať nakrájané paradajky, uhorku.

Cena: približne 3.5 eur. Jedna porcia 1 euro. Čas prípravy: cca 20 min.
© ZUZKA, FZ

13. CESTOVINY S TVAROHOM

Potrebujeme:
400g cestovín, 100g taveného syra, 200g tvarohu (najlepšie hrudkovitý mäkký)

Príprava:
Cestoviny klasicky uvaríme. Pridáme tavený syr a tvaroh. Poriadne rozmiešame. Pridáme soľ podľa chuti. Môžeme podávať s mliekom.

Cena: cca 2,5-3 eurá, 1 porcia 0,70-0,80 centov, čas prípravy: cca 20 min.
© ZUZKA, FZ

14. GRANADÍRSKY POCHOD (4 porcie)

Potrebujeme:
5 väčších zemiakov, ktoré nám mamka zabalila do kufra, 200g cestovín, 1 menšia alebo stredná cibuľka, 1/2 pl červená mletá paprika

Príprava:
Zemiaky nakrájame na menšie kocky a klasicky uvaríme. Takisto uvaríme aj cestoviny. Nakrájanú cibuľku popražíme tak aby sa spenila a pridáme červenú mletú papriku (kto má rád pikantné môže byť aj pikantná). Všetko spolu zmiešame a podávame kým to je ešte teplé spolu so zváranou uhorkou alebo čalamádou, ktoré nám opäť pribalila mamka:).

Čas prípravy: 45- 60 min. Cena: cca 2,5, 1 porcia cca 0,60 centov.
© ZUZKA, FZ

15. CIBUĽOVÉ ŠPEKÁČIKY NA SPÔSOB TEPLEJ VEČERE

Potrebujeme:
4 väčšie cibule, 6-9 špekáčikov (podľa počtu osôb a stupňa hladu :-), kečup alebo horčica, chlieb.

Príprava:
Cibule prekrojíme cez poly a na pásiky. Za stáleho miešania osmažíme na oleji. Špekáčiky prekrojíme na polovicu a nakrájame na širšie pásiky, prípadne polkolieska. Spolu s cibuľou osmažíme. Podávame s kečupom alebo s horčicou. Vynikajúco chutí s čerstvým mäkkým chlebom, ktorého si zadovážime podľa chuti.

Približné náklady pre 3 osoby: 2,40 eura.
© o. JURAJ, univerzitný kaplán

16. RÝCHLY GULÁŠ

Potrebujeme:
1 mäsová konzerva 250g, 1 trojdecové lečo, kolienka alebo iné cestoviny, koreniny na dochutenie.

Príprava:
Usmažíme bravčové mäso z konzervy (môže byť aj luncheon meat). Potom pridáme lečo. Spolu povaríme 5-10 minút. Dochutíme podľa želania (sladkokyslé, chili, čierne alebo biele korenie) a podlejeme vodou. Podávame s kolienkami.

Porcia je pre tri osoby, približné náklady 2,50 eura.

Alternatíva: Fazuľový guláš
1 konzerva sterilizovanej zaváranej fazule, ktorú pridáme s tromi uvarenými, na kocky pokrájanými zemiakmi. Namiesto cestovín podávame s chlebom alebo pečivom. Približné náklady 2,40 eura
© o. JURAJ, univerzitný kaplán

Prečo mám strach?

Hudak
V predvečer sviatku Panny Márie, 7.12.2011, nás navštívil o. Ľuboš Václavek, MSSCC kňaz, psychológ a misionár zo Žiliny. Vo svojej prednáške vymenúva čoho sa (všetci) bojíme, s akými druhmi strachu sa stretávame a čo sa deje s človekom, ktorý má strach. Nechýbajú tipy a triky, ako svoje strachy zvládať.
Môžete si vypočuť celú prednášku (42 MB, MP3 audio), prípadne záznam z kázne (11,9 MB, MP3 audio)

Čo mi dalo UPC… (II.)

HudakPREDHOVOR: V UPC vítame nových študentov – prvákov a spomíname na absolventov, ktorí s nami prežili spoločný čas. V rámci série článkov „Čo mi dalo UPC…“ sa s vami podelíme o skúsenosti či zážitky jednotlivých absolventov s našim UPC.


Hmm .. Čo mi dalo naše (áno, naše, stále sa v ňom cítim ako doma :)) UPC? Skôr, čo mi nedalo :)? Poviem to takto, mám tam papuče :). To môže naznačovať všeličo, ale ja tým chcem povedať, že som sa v UPC cítila ako doma.

V ten, v podstate krátky čas môjho života, všetko to, čo predstavuje UPC (teda kaplán, členovia, čajovňa, kaplnka, sv. omše, stretká), bolo môj život. Škoda, že tento svet sme spolu s kamarátkou objavili až koncom 4. ročníka, ale nemenila by som za nič na svete. Začiatky môjho spolunažívania s UPC boli také nesmelé, ale rýchlo sa stalo mojou prioritou no.1. To znamená, že nepotrebovala som si nájsť čas na UPC, ale čas na školu :). Hoci som vychovávaná vo viere, až tu som pochopila význam mnohých slov, ktoré som často počula v kostole. Moja „viera“ sa zmenila na vôľu byť pravým kresťanom. V tej maličkej kaplnke som pocítila, že sv. omša je aj pre mňa. Počas 1. výročia tohto skvelého diela som v sebe cítila taký pokoj ako nikdy. Je mi úplne jasné, že Božia ruka je nad UPC a že idem dobrým smerom…

Nielenže som spoznala veľa skvelých ľudí (dokonca aj pravého profesionálneho hokejistu :-)), ale mala som možnosť s nimi zažiť nezabudnuteľné chvíle. Nadýchaný šalát na mojej prvej duchovnej obnove v živote v tichu nádhernej prírody, Jaro s rezervou, vtip na záver sv. omše, kývajúci pápež naživo, preukázanie bežeckej zdatnosti na letisku Rome Ciampino, to rýchle tempo v uličkách Ríma, sv. omša v bazilike sv. Petra, stretnutie vysokoškolákov AKADEM, fašiangovica, narodeninová torta UPC, Jaro biskupom, noc v UPC, polnočný obed, večerné neformálne posedenia s kaplánom, predštátnicová chatovica … a nielen to. Každodenné vtípky a radosti, ale aj starosti, ktoré vždy, evidentne s Božou pomocou, dopadli nad naše očakávania. A teraz si iba hovorím: „A ja som bola toho súčasťou :)!“ Čo Vám budem hovoriť..

No a tak sa moje „ja“ zmenilo. Odkedy je UPC TN súčasťou môjho života som iná. Zmenili sa moje hodnoty, môj pohľad na svet, a môj život a vzťah k Bohu má nový rozmer. Som jednoducho veľmi vďačná. Vďačná, za to, že otec Juraj vždy vydržal a trpezlivo odpovedal na moje (často odveci :)) otázky, za to, že to nikdy nevzdal, za to, že sa o UPC stará ako najlepšie vie, a že mu to ide!, za všetkých tých ľudí, ktorých som práve v UPC spoznala, za to, že som tam bola a hocikedy sa tam môžem vrátiť (ešteže mi otec Juraj zabezpečil doživotné práva v UPC :-))… No a ako vraví jedna kamarátka „vďačný nemôže byť nešťastný“ :)!

Kyka

Čo študentský život dáva a čo berie?

Prinášame vám záznam (4,5 MB, MP3 audio) z jedného z úvodných stretnutí v novom akademickom roku. Krátka reportáž o novinkách v UPC Trenčín v tomto školskom roku, odvysielaná Rádiom LUMEN 23.9.2011. Pripravil spravodajský redaktor Ľuboš Hamaj.

Príspevok bol zahlásený týmito slovami: Na viacerých vysokých školách sa tento týždeň začal nový akademický rok. Po prázdninách sa tak zapĺňajú aj priestory jednotlivých univerzitných pastoračných centier. Mladí Trenčania sa v pondelok večer stretli na prvej mládežníckej svätej omši po letnej prestávke. V kostole Notre Dame sa zišli nielen vysokoškoláci, ale i stredoškoláci, ktorí prišli prosiť Boha o posilu do nového školského či akademického roka.

Čo mi dalo UPC… (I.)

HudakPREDHOVOR: V UPC vítame nových študentov – prvákov a spomíname na absolventov, ktorí s nami prežili spoločný čas. V rámci série článkov „Čo mi dalo UPC…“ sa s vami podelíme o skúsenosti či zážitky jednotlivých absolventov s našim UPC.


UPC – Univerzitné pastoračné centrum. Názov, ktorý by som ešte pred dvomi rokmi prirovnala k ôsmemu divu sveta. Netušila som, že vôbec niečo také existuje. Pamätám sa ako som prvý krát s mojou spolubývajúcou vošla na pôdu UPC. Hanblivo a s očakávaním, čo tu asi tak budú chcieť odo mňa. No zvedavosť zvíťazila a som tomu rada. Nikto ma neuhryzol, nezjedol, žijem.

Ako prvé ma šokovalo, že náš univerzitný kaplán o. Juraj pozná moje meno. Časom sa ukázalo, že to, že som vtedy otvorila tie dvere bol veľmi dobrý ťah. Môj život sa odvtedy dosť zmenil. Spočiatku som chodila do UPC ako keby „na skúšku“ či to bude fungovať, potom stále častejšie a nakoniec som tam bola každý deň. To miesto mi jednoducho učarovalo. Stretla som tam úžasných ľudí. Zistila som, že na sv. omšu nemusím ísť. Ale tiež som zistila, že na ňu chcem ísť. A to nie len v UPC, ale kdekoľvek. Po takmer dvoch rokoch môžem napísať, že tie dve miestnosti (ak nerátam kaplánovu pracovňu) znamenajú pre mňa veľa. Miesto, kde som stretla výnimočných a úžasných ľudí. Miesto, kde si človek môže oddýchnuť. Miesto, kde som si mohla sadnúť ku káve a k dobrej knihe alebo len tak porozprávať sa. Miesto, ktoré som málokedy našla prázdne. Miesto, kde som sa mohla kedykoľvek ponoriť do ticha v kaplnke, pomodliť sa, alebo len tak ticho sedieť a pozerať pred seba na kríž. Prežité chvíle keď je človeku smutno, keď sa teší, keď sa bojí, keď sa potrebuje vykecať, keď si potrebuje poplakať, keď potrebuje byť ticho.

Moje dovtedajšie týždenné a celonočné „vymetačky“ diskoték stratili svoj šmrnc. Netvrdím, že sa rada nezabavím a rada nejdem na pivo, ale akosi som upustila od toho opiť sa za každú cenu a pretancovať celú noc, prípadne vonku sedieť na chodníku a čakať kým aspoň trochu vytriezviem, lebo sa mi krúti celý svet. Samozrejme nikto ma nenútil tak isto ako ma nikto nenútil prísť do UPC. Ale s radosťou by som to spravila znovu. Otvoriť dvere UPC a veci, čo sa od toho odvíjali, boli pre mňa ten najlepší spôsob ako prežiť posledné chvíle na vysokej škole. A veľké ĎAKUJEM posielam ľuďom, cez ktorých som sa tam dostala.

Jana

Prečo je (môj) kríž taký ťažký?

Hudak
V pondelok Veľkého týždňa, 18.4.2011 spolu s nami – v rámci Jarnej púte k patrónom UPC – doputoval hosť z trnavského UPC, p. Adrián Čontofalský.
Môžete si vypočuť záznam z kázne (8,1 MB, MP3 audio), prípadne nahliadnuť do obrazovej fotoreportáže z akcie.